Otázka
Otázka je formulácia, vyjadrenie problému. Otázka je výrok, ktorý zachytáva neznáme prvky nejakej situácie alebo úlohy, vyžadujúce si vysvetlenie. V prirodzenom jazyku sa vyjadruje opytovacou vetou alebo spojením slov.
Otázka má zložitú štruktúru, je v nej obsiahnutá problematická aj asertorická stránka.
Asertorická stránka charakterizuje predmet otázky, vydeľuje niečo, čoho existencia sa otázkou predpokladá a čoho znaky sú zatiaľ neznáme, a načrtáva aj triedu možných významov neznámeho. Táto stránka otázky vystupuje niekedy do popredia a nadobúda samostatný význam (rečnícke, sugestívne, provokačné otázky).
Z hľadiska pravdivostných hodnôt sa otázky delia na zmysluplné (vyhovujúce syntaktickým, sémantickým i pragmatickým kritériám zmysluplnosti), do tej či onej miery správne postavené a nezmyselné.
Zmysluplnosť, presnosť otázky je dôležitou stránkou správneho, presného myslenia.
Typy otázok v rozhovore[upraviť | upraviť zdroj]
Pri interpersonálnej komunikácií (tvárou v tvár), rozlišujeme niekoľko druhov otázok.
- otvorená otázka: predpokladá voľnú výpoveď autora
- zatvorená otázka: pýtajúci sa dáva priestor na odpoveď iba áno – nie
- informačná otázka: krátka, zisťuje skutkový stav vecí
- sugestívna otázka: cieľom je ovplyvniť partnera, vnútiť mu určitý názor
- alternatívna otázka: dáva sa možnosť výberu
- protiotázka: dáva možnosť čeliť námietkam a získať tak stratenú iniciatívu
- kontrolná otázka: dávame najavo, že počúvame
- motivačná otázka: vzbudiť u partnera dôveru
- rétorická otázka: dáva si rečník sám pre seba – na zaujatie publika
- spochybňujúce otázky: cieľom spochybniť partnera a ukázať mu iný pohľad na vec
- mätúce otázky: cieľ zmiesť partnera, dezorientovať ho
- povzbudzujúce otázky: povzbudenie partnera
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.